Štatút obce

Obecné zastupiteľstvo v Koši na základe § 11 ods. 4 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zákon č. 369/90 Zb.), v súlade so zákonom č. 583/2004 Z.z., o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon č. 583/2004 Z.z.) upravuje vnútorné otázky v obci a

v y d á v a

pre územie obce Koš tento

ŠTATÚT OBCE KOŠ.

PRVÁ HLAVA

Čl. 1
Úvodné ustanovenia

  1. Štatút obce Koš upravuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi postavenie a pôsobnosť obce, práva a povinnosti obyvateľov obce, základné zásady hospodárenia a financovania, nakladania s majetkom obce, ďalej postavenie a pôsobnosť obecného zastupiteľstva, starostu a ďalších orgánov obecnej samosprávy, ich vnútornú štruktúru, deľbu práce medzi nimi, formy a metódy ich práce, rieši tiež širšie vzťahy obce, symboly obce, udeľovanie čestného občianstva, udeľovanie ceny obce, ceny starostu a odmeny.
  2. Štatút obce Koš je základným normatívno-právnym a organizačným predpisom obce.

Čl. 2
Postavenie obce
Základné ustanovenia

  1. Obec Koš je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou samostatne hospodáriacou s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami za podmienok stanovených zákonom a nariadeniami obce.
  2. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.
  3. Obec má právo zriaďovať združenia obcí, ktorými sa združuje sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.
  4. Obec môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi miestne funkcie. Môže sa stať členom medzinárodného združenia územných celkov alebo územných orgánov za podmienok, že dohody o združení alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmú byť v rozpore s ústavou SR, ústavnými zákonmi, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná a s verejným záujmom.

Čl. 3
Názov obce

Obec má svoj názov, ktorý znie „Koš“. Názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku (zákon č. 270/95 Z.z. o štátnom jazyku v platnom znení).

Čl. 4
Symboly obce

  1. Obec má vlastné symboly a je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce.
  2. Obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu.
  3. Obec používa odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce a názvom obce na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočnosti vydaných pri výkone samosprávy.
  4. Obec predložila ministerstvu návrh na zápis symbolov do Heraldického registra SR. Symboly obce boli zaregistrované do Heraldického registra SR.
  5. Podrobná úprava používania jednotlivých symbolov obce a ich náležitosti je upravená v šiestej hlave v prvej časti tohto štatútu.

Čl. 5
Územie obce

  1. Územie obce Koš tvorí jedno katastrálne územie.
  2. Zmeny územia obce Koš možno vykonať len v súlade s osobitnými právnymi predpismi.

 

Čl. 6
Obyvatelia obce, ich práva a povinnosti

  1. Obyvateľom obce Koš je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.
  2. Obyvatelia obce sa zúčastňujú na samospráve obce najmä výkonom svojich práv a povinností.
    Tieto sú zakotvené v ustanoveniach § 3 ods. 2, 3, 5 a § 4 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb., o obecnom zriadení v platnom znení.
  3. Obec má voči občanom povinnosti stanovené zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
  4. Na samospráve obce sa má právo podieľať aj ten, kto má na území obce nehnuteľný majetok alebo v obci platí miestnu daň alebo miestny poplatok, alebo kto je v obci prihlásený na prechodný pobyt alebo dlhodobý pobyt alebo ten, kto má čestné občianstvo obce. Na tieto osoby sa nevzťahuje § 3 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 369/90 Zb, v platnom znení, teda nemajú právo voliť orgány samosprávy obce a byť do nich zvolení a ďalej nemajú právo hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (miestne referendum).
  5. Obec je povinná poskytnúť obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej živelnou pohromou, haváriou alebo inou podobnou udalosťou, pri ktorej prišiel o svoje doterajšie bývanie, alebo má toto svoje bývanie poškodené v takom rozsahu, že nemôže riadne bývať, najmä zabezpečiť mu prístrešie, stravu alebo inú nevyhnutnú materiálnu pomoc pokiaľ si to stupeň jeho osobnej núdze vyžaduje.

Čl. 7
Samospráva obce Koš

  1. Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická alebo fyzická osoba.
  2. Samosprávu obce Koš vykonávajú obyvatelia obce prostredníctvom:
    a) orgánov obce
    b) hlasovaním obyvateľov obce
    c) verejným zhromaždením obyvateľov obce.
  3. Rozsah výkonu samosprávnych funkcií obce upravuje zákon č. 369/90 Zb. v znení neskorších predpisov § 4.
  4. Obec spolupracuje v záujme rozvoja obce s politickými stranami a politickými hnutiami, s občianskymi združeniami a inými právnickými osobami ako aj s fyzickými osobami pôsobiacimi v obci.
  5. Obec môže spolupracovať s inými obcami. Obec sa môže združovať s inými obcami.
  6. Na plnenie úloh samosprávy, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydáva záväzné nariadenia, ktorých vydávanie je upravené v ďalších častiach tohto štatútu.

Čl. 8
Vzťah obce a štátu

  1. Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.
  2. Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.
  3. Obec podlieha dozoru štátu v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi.
  4. V záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu. Orgány štátu poskytujú obci pomoc v odborných veciach a potrebné údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov obecných zastupiteľstiev. Obec poskytuje orgánom štátu potrebné údaje pre jednotlivé evidencie vedené orgánmi štátu alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi (napr. § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/63 Zb. v platnom znení).

Čl. 9
Nariadenia obce

  1. Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas NR SR a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
  2. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
  3. Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na internetovej adrese obce v tej istej lehote, ak ju má obec zriadenú alebo iným spôsobom v obci obvyklým.
  4. Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej 10 dňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Rozsah predmetu pripomienky a podmienku, aby bolo zrejmé, kto ju predkladá upravuje zákon č. 369/90 Zb., v platnom znení.
  5. Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou ak je zriadená. Obsah vyhodnotenia upravuje zákon č. 369/90 Zb., v platnom znení. Vyhodnotenie sa musí predložiť poslancom obecného zastupiteľstva v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia.
  6. Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní, účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia.
  7. Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti, okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým.
  8. Nariadenia sú každému prístupné na Obecnom úrade obce Koš.

 

DRUHÁ HLAVA
FINANCOVANIE A ROZPOČET OBCE

 

Čl. 10
Financovanie obce

  1. Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov. Obec môže financovať svoje úlohy tiež z dotácii zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.
  2. Obec môže na plnenie svojich úloh použiť prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov, návratné zdroje financovania, zisk z podnikateľskej činnosti alebo združené prostriedky.
  3. Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. Použitie štátnej dotácie je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov (v súčasnosti zákon č. 583/2004 Z.z.).
  4. Pokiaľ obci vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno jej poskytnúť štátnu dotáciu podľa normatívu určeného vládou.
  5. Obec môže svoje úlohy financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami.
  6. Obec si môže na plnenie svojich úloh zriadiť mimorozpočtové peňažné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí alebo z iného dôvodu môžu obce zriadiť spoločný fond; správu fondu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel.

Čl.11
Majetok obce

  1. Majetok obce Koš tvoria všetky hnuteľné a nehnuteľné veci vo vlastníctve obce a všetky pohľadávky a iné majetkové práva obce a majetkové práva ostatných subjektov založených obcou .
  2. Obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii, ktorú môže zriadiť podľa osobitného predpisu. Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
  3. Obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť inú právnickú osobu.
  4. Majetok obce slúži na plnenie úloh obce.
  5. Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
  6. Majetok obce Koš možno použiť najmä na:
    – verejné účely
    – podnikateľskú činnosť
    – na výkon samosprávy obce
    – na výkon štátnej správy prenesenej na obec zákonom.
  7. Majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá) je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.
  8. Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon (zákon č. 138/91 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov).
  9. Evidenciu o stave a pohybe majetku obce vedie obecný úrad.
  10. Obec vystupuje v majetkových vzťahoch vo svojom mene a má majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov vyplývajúcu, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Za majetok obce zodpovedajú orgány obce – obecné zastupiteľstvo, starosta obce, v rozsahu svojich právomocí daných zákonom pri nakladaní s majetkom v zmysle zákona č. 369/90 Zb., v platnom znení. Zamestnanci obecného úradu zodpovedajú za zverený majetok obce v zmysle pracovno-právnych predpisov v rozsahu svojich pracovno-právnych povinností vyplývajúcich z popisu vykonávanej funkcie a pracovnej náplne.

Čl. 12
Rozpočet obce

  1. Základom finančného hospodárenia obce Koš je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Rozpočet obce vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce.
  2. Rozpočet obce obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, k rozpočtu samosprávneho kraja a finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám.
  3. Pred schválením je rozpočet obce zverejnený najmenej na 15 dní na úradnej tabuli v obci, aby sa k nemu mohli obyvatelia obce vyjadriť. To isté platí aj o záverečnom účte, ako aj o návrhu na vyhlásenie dobrovoľnej zbierky.
  4. Prebytky rozpočtu obce možno previesť do mimorozpočtového peňažného fondu obce alebo do rozpočtu obce na ďalší kalendárny rok.
  5. Obec vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona.
  6. Postavenie rozpočtu obce, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového hospodárenia, tvorbu a použitie mimorozpočtových zdrojov, spôsob finančného vyrovnávania medzi obcami, vzťahy k štátnemu rozpočtu a k rozpočtu samosprávneho kraja ustanovuje osobitný zákon (v súčasnosti zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov).

Čl. 13
Príjmy a výdavky rozpočtu obce

  1. Príjmy rozpočtu obce v zmysle § 5 zákona č. 583/2004 Z.z. v platnom znení sú:
    a) výnosy miestnych daní a poplatkov podľa osobitného predpisu
    b) nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií podľa tohto alebo osobitného zákona
    c) výnosy z finančných prostriedkov obce
    d) sankcie za porušenie finančnej disciplíny uložené obcou
    e) dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce
    f) podiely na daniach v správe štátu podľa osobitného zákona
    g) dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov
    h) ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok
    i) účelové dotácie z rozpočtu VÚC alebo z rozpočtu inej obce na realizáciu zmlúv podľa osobitných predpisov
    j) prostriedky z EÚ a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel
    k) iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
  2. Rozpočet obsahuje výdavkovú časť, z ktorého sa v zmysle § 7 zákona č. 583/2004 Z.z. uhrádzajú:
    a) záväzky obce vyplývajúce z plnenia povinnosti ustanovených osobitnými predpismi,
    b) výdavky na výkon samosprávnych pôsobností obce podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
    c) výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov,
    d) výdavky spojené so správou, údržbou a zhodnocovaním majetku obce a majetku iných osôb, ktorý obec užíva na plnenie úloh podľa osobitných predisov,
    e) záväzky vzniknuté zo spolupráce s inou obcou alebo s vyšsím územným celkom, prípadne s ďalšími osobami na zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti obce vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej činnosti,
    f) výdavky vyplývajúce z medzinárodnej spolupráce obce,
    g) úroky z prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
    h) výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov vydaných obcou a na výdavky na úhradu výnosov z nich,
    i) iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
  3. Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.
  4. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, ako sú uvedené v ods. 9 tohto čl. obec môže poskytovať dotácie za podmienok ustanovených nariadením obce len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti.
  5. Ak obec spolupracuje na základe zmluvy o zriadení združenia obcí alebo založila právnickú osobu podľa osobitného predpisu, môže obec vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku tejto právnickej osoby alebo ako členský príspevok.
  6. Poskytnutie finančných prostriedkov podľa ods. 9 a 11 tohto čl. nesmie zvýšiť dlh obce na konci rozpočtového roka a podlieha ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce. Konkrétne akcie, úlohy a účelové použitie prostriedkov podľa ods. 10 tohto čl. sa schvaľuje v rámci rozpočtu obce na príslušný rozpočtový rok za podmienok ustanovených nariadením obce.
  7. Obec môže využívať ekonomické nástroje (miestne dane, miestny poplatok, pokuty a iné) ako regulatíva na podporu ochrany životného prostredia.
  8. Výsledky hospodárenia obce vrátane výsledkov hospodárenia peňažných fondov obsahuje záverečný účet obce, ktorý schvaľuje obecné zastupiteľstvo. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia obce, alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
  9. Obec môže určiť, že niektoré jej organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec je povinná zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

Čl. 14
Rozpočtové provizórium

  1. Rozpočtové provizórium obce sa riadi ustanoveniami § 11 zákona č. 583/2004 Z.z. v platnom znení. Ak nie je rozpočet obce na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce.
  2. Ak návrh rozpočtu obce na nasledujúci rozpočtový rok nebude predložený obecnému zastupiteľstvu do 31. decembra bežného roka, bude obec hospodáriť podľa rozpočtu obce predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového provizória prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania, a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu podľa osobitných predpisov.
  3. Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce po jeho schválení v obecnom zastupiteľstve.
  4. Podrobnejšiu úpravu hospodárenia v období rozpočtového provizória obsahujú „Zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami obce Koš“, ktoré schvaľuje obecné zastupiteľstvo, ako súčasť Zásad hospodárenia s majetkom obce.

Čl. 15
Rozpis rozpočtu a rozpočtové hospodárenie

  1. Obec po schválení rozpočtu vykoná jeho rozpis na rozpočtové a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
  2. Obec hospodári s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu a počas roka kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v zmysle platnej legislatívy.
  3. Obec sleduje v priebehu rozpočtového roka vývoj hospodárenia a ak je to potrebné vykoná zmeny vo svojom rozpočte.
  4. Obec zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a podľa neho hospodári. Obec je povinná zostavovať rozpočet obce podľa jednotného triedenia príjmov a výdavkov (rozpočtovej klasifikácie) ustanovenej ministerstvom. Rozpočet obce sa zostavuje na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.
  5. Obec je povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ňu vyplývajú z plnenia povinnosti ustanovených inými zákonmi a platnými zmluvami.
  6. Obec môže vstupovať len do takých úverových záväzkov, ktorých plnenie dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.

Čl. 16
Finančné vzťahy k rozpočtom obcí a k rozpočtom VÚC

Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov sú:
– podiely na daniach v správe štátu,
– dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy,
– ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Čl. 17
Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov

  1. Pre zahrnutie príjmov a výdavkov do plnenia rozpočtu obce je rozhodujúci rozpočtový rok, v ktorom sa uskutočnili. Rozhodujúci je deň pripísania alebo odpísania prostriedkov z príslušného účtu obce.
  2. Účel použitia prostriedkov určený v rozpočte musí byť dodržaný.
  3. Výnimka z časového použitia rozpočtových prostriedkov poskytnutých obcou formou dotácie môže byť obcou povolená s výnimkou rozpočtových prostriedkov a dotácií, kde to zákon neumožňuje (dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok).

Čl. 18
Zmeny rozpočtu a rozpočtové opatrenia

  1. Zmeny rozpočtu schvaľuje obecné zastupiteľstvo v súlade so zákonom o obcnom zriadení č.369/90 Zb., v platnom znení s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.
  2. Obecné zastupiteľstvo vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu rozpočtového roka rozpočtovými opatreniami.
  3. Rozpočtovými opatreniami sú:
    a) presun rozpočtových prostriedkov,
    b) povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov,
    c) viazanie rozpočtovaných výdavkov, ak ich krytie je ohrozené neplnením rozpočtovaných príjmov alebo sa očakáva narušenie vyrovnanosti bežného z iných dôvodov ako použitím rezervného fondu alebo použitím účelovo určených prostriedkov poskytnutých z rozpočtu EÚ alebo na základe osobitného predpisu.
  4. Obec vedie operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v priebehu rozpočtového roka.

Čl. 19
Finančné usporiadanie

Po skončení rozpočtového roka obec finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu a k štátnym fondom.

Čl. 20
Peňažné fondy obce

  1. Obec môže vytvárať vlastné peňažné fondy v zmysle zákona č. 583/2004 Z.z. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä:
    a) prebytok hospodárenia rozpočtu za uplynulý rok
    b) zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení
    c) zostatky týchto fondov z minulých rozpočtových rokov.
  2. Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
  3. Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec prostredníctvom rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondami navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.
  4. Obec vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom; najmenej však 10 % prebytku rozpočtu.

Čl. 21
Záverečný účet obce

  1. Po skončení rozpočtového roka obec údaje o rozpočtovom hospodárení súhrne spracuje do záverečného účtu obce.
  2. Obec finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytla prostriedky svojho rozpočtu. Ďalej obec usporiada finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu k štátnym fondom, k rozpočtom iných obcí a k rozpočtu VÚC.
  3. Obec je povinná dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. Audítor pri overovaní účtovnej závierky overuje tiež hospodárenie podľa jej rozpočtu v súlade so zákonom č. 583/2004 Z.z., hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.
  4. Prebytok hospodárenia rozpočtu obce po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok rozpočtu podľa § 10 odsek 3 a) a b) uhradí obec predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtu podľa § 10 odsek 3 a) a b) alebo o spôsobe úhrady schodku rozpočtu podľa § 10 odsek 3 a) a b) rozhoduje obecné zastupiteľstvo obce pri prerokúvaní záverečného účtu.
  5. Záverečný účet obsahuje údaje o plnení rozpočtu príjmov a výdavkov v členení podľa rozpočtovej klasifikácie, vrátane tvorby a použitia prostriedkov peňažných fondov. Súčasťou záverečného účtu je aj bilancia aktív a pasív, prehľad o stave a vývoji dlhu, prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov, údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.
  6. Nevyčerpané prostriedky podľa § 16 odsek 6 obec prevedie na osobitný účet a v nasledujúcich rozpočtových rokoch ich zaradí do rozpočtu obce ako príjmovú finančnú operáciu. Použitie prostriedkov na určený účel je výdavkom rozpočtu obce v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
  7. O použití prebytku rozpočtu podľa odseku 6 alebo o spôsobe vysporiadania schodku rozpočtu podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) rozhoduje obecné zastupiteľstvo pri prerokúvaní záverečného účtu obce. Schodok rozpočtu podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) obec vysporiada predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov alebo z návratných zdrojov financovania.
  8. Pred schválením sa návrh záverečného účtu obce predkladá na verejnú diskusiu podľa osobitného predpisu.
  9. Prerokovanie záverečného účtu obce sa uzatvára jedným z týchto výrokov:
    a) celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad,
    b) celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami.
  10. V prípade uzatvorenia prerokovania záverečného účtu s výhradami obecné zastupiteľstvo prijme opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
  11. Návrh záverečného účtu obec prerokuje najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.

Čl. 22
Pravidlá používania návratných zdrojov financovania

  1. Obec je povinná pri používaní návratných zdrojov financovania dodržiavať pravidlá uvedené v zákone č.582/2004 Z.z.
  2. Obec môže použiť návratné zdroje financovania len na úhradu kapitalových výdavkov. Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu v priebehu rozpočtového roka sa tieto zdroje financovania môžu výnimočne použiť za podmienky, že budú splatené do konca rozpočtového roka z príjmov bežného rozpočtu.
  3. Na vydávanie komunálnych obligácií sa vzťahuje osobitný predpis.
  4. Obec môže vstupovať len do takých záväzkov vyplývajúcich z návratných zdrojov financovania, ktorých úhrada dlhodobo nenaruší vyrovnanosť bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch.
  5. Obec nesmie prevziať záruku za úver, pôžičku alebo iný dlh fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou záruky prevzatej obcou za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu.
  6. Obec môže na plnenie svojich úloh prijať návratné zdroje financovania, len ak
    a) celková suma dlhu obce neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a
    b) suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtovaného roka.
  7. Celkovou sumou dlhu obce sa na účely tohto zákona rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania ku koncu rozpočtového roka a suma ručiteľských záväzkov obce.
  8. Do celkovej sumy dlhu obce podľa ods. 7 sa nezapočítavajú záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a z úveru poskytnutého zo ŠFRB na výstavbu obecných nájomných bytov vo výške splátok úveru, ktorých úhrada je zahrnutá v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty. Do sumy ročných splátok návratných zdrojov financovania podľa ods. 6 písm. b) obec nezapočítava sumu ich jednorazového predčasného splatenia.
  9. Dodržanie podmienok na prijatie návratných zdrojov financovania podľa ods. 6 preveruje pred ich prijatím hlavný kontrolór obce.

Čl. 23
Ozdravný režim a nútená správa

  1. Obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 % skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho platnosti.
  2. Postup obce a povinnosť vypracovať návrh na zavedenie ozdravného režimu upravuje zákon č.583/2004 Z.z.
  3. Ozdravný režim tvorí návrh ozdravného rozpočtu a návrh opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia.
  4. Počas ozdravného režimu môže obec používať svoje finančné prostriedky len v súlade so schváleným ozdravným rozpočtom, pričom každé použitie finančných prostriedkov obce musí vopred písomne odsúhlasiť hlavný kontrolór obce.
  5. Starosta je povinný pravidelne mesačne predkladať na rokovanie obecnému zastupiteľstvu správu o plnení ozdravného režimu vrátane plnenia ozdravného rozpočtu.
  6. Hlavný kontrolór obce je povinný predložiť obecnému zastupiteľstvu písomnú správu k návrhu ozdravnému režimu, k návrhu ozdravného rozpočtu a ku každej správe o plnení ozdravného režimu a ozdravného rozpočtu.
  7. Obec bezodkladne písomne oznámi ministerstvu rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu. V lehote 7 dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stav záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce.
  8. Obec je povinná po vydaní rozhodnutia o zavedení ozdravného režimu plniť povinnosti uložené zákonom č. 583/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
  9. Ak ozdravným režimom nebol dosiahnutý potrebný obrat v hospodárení obce, ministerstvo je oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy nad obcou ak:
    a) nastali skutočnosti uvedené v zákone a obec nezaviedla ozdravný režim
    b) po skončení hospodárenia v ozdravnom režime trvajú skutočnosti uvedené v zákone, pre ktoré bol zavedený a to podľa zistení ministerstva financií alebo na základe oznámenia
    1. starostu obce,
    2. hlavného kontrolóra obce,
    3. audítora
    4. veriteľa
    5. štátneho orgánu.
  10. Pred zavedením nútenej správy orgány splnomocnené k tomu zákonom preveria skutočnosti uvedené v oznámení.
  11. Obec je povinná do 7 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy toto rozhodnutie zverejniť spôsobom v obci obvyklým.
  12. Obec je povinná vykonať všetky úkony uložené jej zákonom a plniť povinnosti uložené jej zákonom v takom prípade.

 

TRETIA HLAVA
ORGÁNY OBCE KOŠ

Čl. 24
Základné ustanovenia

  1. Orgánmi obce sú:
    a) obecné zastupiteľstvo
    b) starosta obce.
  2. Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä:
    a) obecnú radu
    b) komisie,
    a určuje im náplň práce; môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie svoje orgány a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Čl. 25
Obecné zastupiteľstvo

  1. Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce Koš zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce Koš na štyri roky.
  2. Obecné zastupiteľstvo v Koši má počet poslancov určených zákonom.
  3. Funkčné obdobie poslancov končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.
  4. Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o jemu vyhradených otázkach života obce a vykonáva najmä svoju vyhradenú právomoc podľa § 11 ods. 4 zákona č. 369/90 Zb.
  5. Obecnému zastupiteľstvu je vyhradené najmä:
    a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,
    b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1 zákona č. 369/90 Zb., rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí dlhu a o prevzatí ručiteľského záväzku,
    c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,
    d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku podľa osobitných predpisov,
    e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky,
    f) vyhlasovať hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať verejné zhromaždenia občanov,
    g) uznášať sa na nariadeniach,
    h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1 zákona č. 369/90 Zb.
    i) určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra,
    j) zriaďovať funkciu hlavného kontrolóra a určovať mu rozsah pracovného úväzku
    k) schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov obce, vypracovaný podľa osobitného predpisu,
    l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich orgánov, ako aj schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe,
    m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu, schválením zmluvy o združení obecným zastupiteľstvom,
    n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,
    o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny,
    p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce,
    q) schvaľovať zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku,
    r) schvaľovať zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu 20 000,- Sk
    s) schvaľovať nakladanie s majetkovými právami nad 20 000,- Sk
    t) schvaľovať štatút obce.
  6. Podrobnú úpravu pravidiel rokovania obecného zastupiteľstva, najmä prípravu a obsah rokovania, prípravu materiálov a podkladov na rokovanie, spôsob uznášania sa a prijímania nariadení obce, uznesenia obecného zastupiteľstva stanovuje Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva v Koši. Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva stanovuje tiež spôsob kontroly plnenia uznesení a zabezpečovania úloh týkajúcich sa obecnej samosprávy a Zásady kontrolného systému obecnej samosprávy v Koši.

Čl. 26
Hlasovanie obyvateľov obce

  1. Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o:
    a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,
    b) odvolanie starostu
    c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov
  2. Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce o rozdelení obce podľa ods. 1 písm. a) tohto čl., ak sú splnené podmienky rozdelenia uvedené v zákone č. 369/90 Zb.
  3. Petíciu podľa ods. 1 písm. c) overujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi petičného výboru a starosta; starosta neoveruje petíciu podanú podľa § 13a ods. 3 písm. a) prvého bodu. Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným zákonom a ak ide o rozdelenie obce, aj náležitosti podľa ods. 2, obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície podľa § 13a ods. 3 písm. a) prvého bodu. Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce.
  4. Výsledky hlasovania obyvateľov obce sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov hlasovania obyvateľov obce. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky hlasovania obyvateľov obce do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.

Čl. 27
Verejné zhromaždenie obyvateľov obce

  1. Na prerokovanie obecných vecí môže obecné zastupiteľstvo zvolať verejné zhromaždenie obyvateľov obce alebo časti, resp. častí.
  2. Obecné zastupiteľstvo sa môže uzniesť, že prenesie rozhodnutie o určitej dôležitej otázke, týkajúcej sa obce na verejné zhromaždenie obyvateľov obce, resp. jeho časti.
  3. Verejné zhromaždenie sa zvoláva oznámením na úradnej tabuli Obecného úradu v Koši, prípadne iným vhodným spôsobom (napr. vyhlásením v miestnom rozhlase a pod.). O prerokovanej problematike sa spisuje písomná zápisnica, ktorej súčasťou musí byť prezenčná listina prítomných obyvateľov obce, resp. časti obce.
  4. Na rokovanie verejného zhromaždenia obyvateľov obce sa primerane použijú ustanovenia o rokovaní obecného zastupiteľstva.

Čl. 28
Rokovanie obecného zastupiteľstva

  1. Obecné zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace. Jeho zasadnutie zvoláva a vedie starosta obce, ak zákon č. 369/90 Zb. neustanovuje inak. Prvé zasadnutie obecné zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov obecného zastupiteľstva, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva do 10 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie, ak žiadosť neobsahuje iný termín. Zasadnutie obecného zastupiteľstva možno uskutočniť aj vtedy, ak ho starosta nezvolá; v takomto prípade ho môže zvolať zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. Návrh programu rokovania sa oznamuje a zverejňuje na úradnej tabuli aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva alebo, ak ide o mimoriadne zasadnutie, aspoň 24 hodín pred jeho konaním.
  2. Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.
  3. Ak obecné zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vypočuje pred prijatím rozhodnutia vo veci, pre ktorú bol poradný orgán zriadený, jeho stanovisko.
  4. Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov.
  5. Ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady SR, zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce.
  6. Nariadenia obce schválené na zasadnutí obecného zastupiteľstva a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.
  7. Podrobné pravidlá o rokovaní obecného zastupiteľstva upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

Čl. 29
Starosta obce

  1. Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia v priamych voľbách na štyri roky. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa končí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob volieb starostu upravuje osobitný predpis.
  2. Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou:
    a) poslanca obecného zastupiteľstva
    b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený
    c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený
    d) predsedu samosprávneho kraja
    e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy alebo
    f) podľa osobitného zákona.
  3. Starosta
    a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
    b) vykonáva obecnú správu,
    c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,
    d) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo Štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
  4. Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce po predchádzajúcom schválení založenia zmluvných majetkových vzťahov obecným zastupiteľstvom a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce, v administratívno-právnych vzťahoch je správnym orgánom (§ 13 ods. 4 a § 27 ods. 1 zákona č. 369/90 Zb.).
  5. Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné, tak, že ho nepodpíše v lehote 10 dní od schválenia obecným zastupiteľstvom. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.
  6. Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva starostom pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do 2 mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

Čl. 30
Pokuty ukladané starostom obce

  1. Starosta obce môže uložiť právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 200 000 Sk, ak
    a) poruší nariadenie,
    b) neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest,
    c) nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú pomoc alebo vecnú pomoc počas odstraňovania a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo pri inej mimoriadnej udalosti.
  2. Pokuta je príjmom obce v súlade s platnou rozpočtovou skladbou.
  3. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa starosta dozvedel o tom, kto sa konania podľa odseku 1 dopustil, najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti podľa ods. 1 písm. c). Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Čl. 31
Zánik mandátu starostu

  1. Mandát starostu zaniká
    a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
    b) uplynutím funkčného obdobia (§ 13 ods. 1), pričom funkčné odbobie sa skončí až uložením sľubu novozvoleným starostom,
    c) vzdaním sa mandátu,
    d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
    e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
    f) vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu
    g) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce,
    h) v prípadoch podľa § 13 ods. 3 zákona č. 369/90 Zb., v platnom znení, a to z dôvodov uvedených v čl. 29 ods. 2 tohto štatútu
    i) smrťou
    j) zrušením obce.
  2. Vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú dňom uvedeným v tomto písomnom úkone, najneskôr však dňom doručenia obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.
  3. Mandát starostu obce nezanikne, ak nebol vo voľbách zvolený starosta, alebo ak novozvolený starosta odmietol vykonať sľub alebo zložil sľub s výhradou. V takom prípade zanikne mandát starostu až zložením sľubu novozvoleného starostu bez výhrad.
  4. Obecné zastupiteľstvo
    a) vyhlási hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak
    1. o to petíciou požiada aspoň 30 % oprávnených voličov
    2. hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,
    a) môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.
  5. O návrhu podľa ods. 4 písm. a) druhého bodu rozhoduje obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
  6. Zástupca starostu zvolá obecné zastupiteľstvo v prípadoch podľa § 13a ods. 3 zákona č. 369/90 Zb. (viď ods. 4 čl. 31 tohto štatútu), ak ho nezvolá starosta.
  7. Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia, plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.

Čl. 32
Zastupovanie starostu

  1. Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu na tento účel zvolí spravidla na celé funkčné obdobie obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať a zvoliť nového.
  2. Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je po celý čas jej existencie po celé svoje funkčné obdobie jej členom. Zástupca starostu v čase, keď zastupuje starostu, zvoláva a vedie zasadnutie obecnej rady. Ak je neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie dlhodobá, zodpovedá zástupca starostu za chod obecného úradu.
  3. Obecné zastupiteľstvo na návrh starostu ustanoví okruh úkonov a činností, ktoré je zástupca starostu oprávnený vykonávať.
  4. Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia podľa § 13 ods. 1 písm. c) až i) plní úlohy starostu v plnom rozsahu zvolený zástupca starostu. Zastupovanie končí zložením sľubu novozvoleného starostu.

Čl. 33
Obecná rada

  1. Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z troch poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.
  2. Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov obecného zastupiteľstva. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán v obecnom zastupiteľstve.
  3. Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva, plní úlohy podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva.
  4. Obecná rada sa schádza podľa potreby najmenej raz za mesiac. Jej zasadnutie zvoláva a vedie starosta obce.
  5. Obecná rada najmä:
    a) rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia obecného zastupiteľstva, prerokúva a rieši iniciatívne návrhy komisií, poslancov a jednotlivých oddelení obecného úradu,
    b) organizuje prípravu podkladov na rokovanie obecného zastupiteľstva,
    c) organizuje práce na príprave rozpočtu obce,
    d) zaoberá sa všetkými bežnými vecami týkajúcimi sa majetku obce, fondov a rozpočtu obce, miestnych daní a poplatkov a podáva o nich návrhy obecnému zastupiteľstvu alebo starostovi,
    e) pripravuje zasadnutia obecného zastupiteľstva a predkladá mu vlastné návrhy,
    f) navrhuje a koordinuje prípravu združovania prostriedkov a činností,
    g) zaoberá sa vecami týkajúcimi sa obce a života v nej svoje stanoviská podáva obecnému zastupiteľstvu a starostovi,
    h) organizuje a zjednocuje činnosť komisií obecného zastupiteľstva a utvára podmienky pre ich prácu, zabezpečuje a kontroluje prerokúvanie a riešenie návrhov, podnetov a pripomienok,
    i) plní ďalšie úlohy podľa uznesení obecného zastupiteľstva.
  6. Obecná rada je spôsobilá rokovať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Na prijatie uznesenia obecnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Ak obecná rada nie je schopná prijať uznesenie v ktorejkoľvek veci predloženej na jej rokovanie obecným zastupiteľstvom alebo starostom, starosta predloží vec na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí.
  7. Obecné zastupiteľstvo podrobnejšie upraví zásady rokovania a uznášania sa obecnej rady v Rokovacom poriadku Obecnej rady v Koši.

Čl. 34
Komisie pri obecnom zastupiteľstve

  1. Komisie zriaďuje ako stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány obecné zastupiteľstvo.
  2. Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom z radov odborníkov. Zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.
  3. Obecné zastupiteľstvo volí predsedu komisie – ním je spravidla poslanec obecného zastupiteľstva a členov komisií a vymedzuje im úlohy podľa miestnych podmienok a potrieb.
    Každá komisia sa skladá z predsedu komisie, tajomníka komisie a členov.
    Predseda komisie:
    – riadi a organizuje prácu komisie, zvoláva jej schôdze a riadi ich priebeh spoločne s tajomníkom pripravuje program schôdze
    – zostavuje plán činnosti
    – organizuje spoluprácu komisie s ostatnými komisiami obecného zastupiteľstva
    – zastupuje komisiu navonok.
    Tajomník komisie:
    – spoločne s predsedom komisie vypracúva návrh plánu činnosti komisie
    – zabezpečuje prípravu programu schôdze komisie
    – vedie písomné záznamy o schôdzkach komisie
    – zabezpečuje administratívnu agendu súvisiaciu s činnosťou komisie
    – plní ďalšie úlohy, ktorými ho komisia poverí.
  4. Obec Koš má vytvorené tieto stále komisie:
    – finančná,
    – športová
    – kultúrna.
  5. V prípade potreby a vhodnosti vytvorí obecné zastupiteľstvo komisie, prípadne komisie zruší, zlúči alebo rozčlení.
  6. Komisie na úseku, pre ktoré boli zriadené, najmä:
    a) vypracúvajú stanoviská k materiálom prerokúvaným obecnými orgánmi, k najdôležitejším otázkam života obce a k dôležitým otázkam pre obec napr. investičným zámerom obce,
    b) vypracúvajú návrhy a podnety na riešenie najdôležitejších otázok života v obci a predkladajú ich orgánom obce, ktoré sú povinné sa s nimi zaoberať a o výsledku komisiu informovať.
  7. Komisie sa schádzajú podľa potreby, najmenej však jedenkrát za dva mesiace. Komisie zvoláva a vedie predseda komisie, v prípade že z vážnych dôvodov a prekážok na jeho strane tajomník komisie.
    Zásady rokovania a uznášania sa si komisia stanoví na svojom prvom zasadaní.
  8. Komisie nemajú rozhodovaciu právomoc.

Čl. 35
Obecný úrad

  1. Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu. Zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Poriadok pracovno-právnej zodpovednosti jednotlivých zamestnancov za plnenie úloh obecného úradu určuje Organizačný poriadok obecného úradu, ktorý upravuje pracovnú náplň funkcií zamestnancov, ich hmotnú zodpovednosť a podriadenosť. Pracovný poriadok zamestnancov obce upravuje ich práva a povinnosti v pracovnoprávnom vzťahu k obci.
  2. Obecný úrad najmä
    a) zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou písomností obce,
    b) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva, obecnej rady a komisií,
    c) vypracúva písomné vyhotovenia všetkých rozhodnutí starostu vydaných v správnom konaní,
    d) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu.
  3. Obecný úrad sa podieľa na organizačnej a technickej príprave dokumentácie k zmluvným vzťahom a poskytuje materiálno-technickú súčinnosť pri kontrole plnenia zmluvných vzťahov.

Čl. 36
Hlavný kontrolór

  1. Obecné zastupiteľstvo zriaďuje funkciu hlavného kontrolóra.
  2. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo na 6 rokov.
  3. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a za svoju činnosť zodpovedá obecnému zastupiteľstvu.
  4. Hlavný kontrolór najmä:
    a) vykonáva kontrolu v rozsahu určenom zákonom o obecnom zriadení,
    b) predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti,
    c) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a záverečného účtu obce pred ich schválením v obecnom zastupiteľstve,
    d) predkladá správu o výsledkoch kontroly obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí,
    e) predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o výsledkoch kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roka,
    f) spolupracuje s príslušnými štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov EÚ,
    g) vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
    h) je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo.
  5. Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a na zasadnutiach obecnej rady s hlasom poradným.
  6. Hlavný kontrolór je oprávnený nahliadať do účtovných a pokladničných dokladov, ako aj do iných dokumentov v rozsahu kontrolnej činnosti.
  7. Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou:
    a) poslanca obecného zastupiteľstva
    b) starostu
    c) člena orgánu právnickej osoby založenej alebo zriadenej obcou
    d) iného zamestnanca obce
    e) podľa osobitného zákona (napr. zákon o prokurátoroch).
  8. Výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká
    a) vzdaním sa funkcie
    b) odvolaním z funkcie
    c) uplynutím obdobia, na ktoré bol zvolený
    d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
    e) dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo bola jeho spôsobilosť obmedzená,
    f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin,ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
    g) dňom keď začal vykonávať funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou hlavného kontrolóra.
  9. Obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak
    a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca
    b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol n to písomne aspoň raz upozornený obecným zastupiteľstvom,
    c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa zákona 369/90 Zb., o obecnom zriadení §18 ods.1 alebo údaj o svojich majetkových pomeroch.

Čl. 37
Obecný hasičský zbor

  1. V obci Koš pôsobí obecný hasičský zbor, ktorý zriadilo obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo tiež určuje jeho organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov potrebných na jeho činnosť.
  2. Obecné zastupiteľstvo určuje organizáciu obecného hasičského zboru s prihliadnutím na potrebu zabezpečovania požiarnej ochrany podľa požiarneho nebezpečenstva v obci a veľkosť hasebných obvodov.
  3. Na čele obecného zboru je veliteľ, ktorého na návrh starostu vymenúva do funkcie a odvoláva z funkcie obecné zastupiteľstvo.
  4. Veliteľ obecného hasičského zboru zodpovedá za svoju činnosť starostovi a obecnému zastupiteľstvu. Obecné zastupiteľstvo môže veliteľa obecného hasičského zboru odvolať na návrh starostu ak:
    a) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,
    b) dlhodobo alebo hrubo a opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie,
    c) poškodil úmyselne majetok obce zverený hasičskému zboru.
  5. Obecný hasičský zbor:
    – vykonáva hasebné práce pri zdolávaní požiaru na území obce a poskytuje pomoc jednotkám hasičskej ochrany pri sústreďovaní síl a prostriedkov v prípade zdolávania požiarov mimo územia obce,
    – vykonáva technické zásahy pri ohrození života a zdravia,
    – poskytuje technickú pomoc a podieľa sa na záchranných prácach v prípade vzniku živelných pohrôm a mimoriadnych udalostí,
    – podieľa sa na zabezpečovaní odbornej prípravy dobrovoľných verejných hasičských zborov, hasičských hliadok a členov kontrolných skupín,
    – podieľa sa na spracúvaní určenej dokumentácie hasičskej ochrany obce,
    – podieľa sa na organizovaní a vykonávaní preventívnych hasičských kontrol,
    – podieľa sa na plnení úloh na úseku civilnej ochrany,
    – plní ďalšie úlohy podľa organizačného poriadku a pokynov starostu.
    Postavenie, organizáciu, početné stavy, riadenie a samotnú činnosť obecného hasičského zboru upravilo obecné zastupiteľstvo v Štatúte Obecného hasičského zboru v Koši.

ŠTVRTÁ HLAVA
POSLANCI OBECNÉHO ZASTUPITEĽSTVA

Čl. 38
Voľby a sľub poslancov

  1. Poslancov obecného zastupiteľstva volia obyvatelia obce v priamych voľbách.
  2. Spôsob voľby a počty poslancov sú určené osobitnými právnymi predpismi (zákon č. 369/90 Zb. v platnom znení). Obec má v súlade s týmto zákonom 9 poslancov.
  3. Poslanci dbajú o to, aby všetkou svojou činnosťou boli hodní dôvery svojich voličov. Pri výkone svojej funkcie sa riadia obecnými záujmami, resp. záujmami častí obce. Vykonávajú ju v súlade s ústavou SR, ústavnými a ďalšími zákonmi.
  4. Zložením sľubu poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti a získava mandát poslanca.

Čl. 39
Povinnosti poslancov obecných zastupiteľstiev

  1. Poslanec obecného zastupiteľstva (ďalej len „poslanec“) je povinný najmä
    a) zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní,
    b) zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený,
    c) dodržiavať organizačný (štatút obce) a rokovací poriadok obecného zastupiteľstva,
    d) obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov.
  2. Mandát poslanca zanikne v týchto prípadoch:
    a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou
    b) uplynutím funkčného obdobia
    c) vzdaním sa mandátu
    d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
    e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
    f) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce, v ktorej vykonáva funkciu,
    g) ak sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastní trikrát po sebe na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva,
    h) ak počas jedného roka nie je spôsobilý zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,
    i) v prípadoch podľa § 11 ods. 2 zákona č. 369/90 Zb.,- nezlučiteľnosť funkcií,
    j) zrušením obce alebo
    k) smrťou.
  3. Mandát poslanca obecného zastupiteľstva zanikne vzdaním sa len vtedy, ak vzdanie sa bolo urobené ústne do zápisnice alebo písomne; pri písomnom zdaní sa mandátu jeho účinky nastávajú doručením obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.
  4. Poslanec je oprávnený najmä
    a) predkladať obecnému zastupiteľstvu i ostatným orgánom samosprávy obce návrhy, podnety, pripomienky a námety,
    b) interpelovať starostu a členov obecnej rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich práce,
    c) požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou,
    d) požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť, vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania v obci,
    e) zúčastňovať sa na previerkach, na kontrolách, na vybavovaní sťažnosti a oznámení, ktoré uskutočňujú orgány obce,
    f) požadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných pre riadny výkon poslaneckej funkcie.
  5. Funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jeho výkon však môže obec poskytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom funkcie poslanca vznikli, podľa osobitných predpisov platných pre zamestnancov v pracovnom pomere.
  6. Poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru.
  7. Poslanec je povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva.
  8. Poslancovi, ktorý je na výkon funkcie dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce. Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitných predpisov.

PIATA HLAVA
VZŤAHY OBCE K INÝM SUBJEKTOM

Čl. 40
Vzťah obce k okolitým obciam a mestám

  1. Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, zriadením alebo založením právnickej osoby podľa osobitného zákona.
  2. Zmluva uzavretá na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti sa uzatvára na určitý čas alebo na neurčitý čas. Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
  3. Obce môžu zriaďovať združenia obcí. Združenie obcí je právnická osoba.
  4. Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosť o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.
  5. Združenie obcí zaniká
    a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením obcí,
    b) právoplatným rozhodnutím krajského úradu o jeho rozpustení.
  6. Obec môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcich miestne funkcie. Má právo stať sa členom medzinárodného združenia územných celkov alebo územných orgánov.
  7. Veci spoločného záujmu obce a okolitých miest a obcí sa riešia dohodou obce s okolitými mestami a obcami.
  8. Obec môže k obhajobe svojich práv a záujmov vytvárať združenia, nadväzovať partnerské vzťahy a spolupracovať s obcami a mestami iných štátov a byť členom medzinárodných združení miestnych orgánov.
  9. Na prerokovanie vecí spoločného záujmu a na výmenu skúseností sa môže obec schádzať s inými obcami na regionálnych konferenciách.
  10. Konferencie obcí sa schádzajú podľa potreby. Obce sa na nich uznášajú na základných smeroch regionálnej politiky, na pravidlách vzájomnej spolupráce a plnenia spoločných úloh a pod.
  11. Obce sa môžu v záujme plnenia spoločných úloh, na zastupovanie svojich záujmov a potrieb alebo z iných dôvodov združovať do stálych alebo dočasných republikových, regionálnych a záujmových združení.
  12. Zakladanie združení upravuje osobitný predpis.

Čl. 41
Vzťahy so štátom, s právnickými a fyzickými osobami, s politickými
stranami a hnutiami a občianskymi združeniami

  1. Obec pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi štátu, a to najmä s územnými úradmi štátnej správy, právnickými a fyzickými osobami, vysokými školami, výskumnými ústavmi a ďalšími štátnymi orgánmi (prokuratúrou, súdom, políciou a podobne).
  2. Obec spolupracuje pri zabezpečovaní rozvoja obce a na prospech obce s podnikateľskými právnickými a fyzickými osobami a s politickými stranami a hnutiami a občianskymi združeniami, ktoré pôsobia na území obce.

ŠIESTA HLAVA
SYMBOLY OBCE, ČESTNÉ OBČIANSTVO, CENY A ODMENY, KRONIKA OBCE

PRVÁ ČASŤ
Symboly obce

Čl. 42
Druhy symbolov obce

Symbolmi obce sú:
a) erb obce Koš
b) vlajka obce Koš
c) pečať obce Koš

Čl. 43
Erb obce Koš

  1. Erb obce Koš tvorí štít modrej farby, na ktorom je strieborný sv. Andrej so zlatou prstencovou gloriolou, pripútaný k zlatému krížu, sprevádzaný po bokoch striebornými písmenami S  A  medzi dvomi a  dvomi nad sebou postavenými zlatými prevrátenými ľaliami.
  2. Podrobné a záväzné vyobrazenie erbu obce tvorí prílohu č. 1 tohto štatútu.
  3. Právo použiť a používať erb obce je viazané na súhlas starostu. Súhlas starostu sa vydáva maximálne na dobu 1 roka.
    Záujemca o používanie obecného erbu uvedie v písomnej žiadosti formu a spôsob používania vyobrazenia erbu. Žiadosť podávajú všetky subjekty, okrem tých, ktoré sú uvedené v ods. 4 tohto ustanovenia.
    Žiadosť musí obsahovať:
    – úplný grafický návrh, spôsob použitia erbu,
    – obdobie, na ktoré sa žiada vydanie súhlasu,
    – potvrdenie o zaplatení poplatku.
  4. Erb obce sa používa:
    a) na pečatidle obce,
    b) na insigniách starostu,
    c) na listinách o udelení čestného občianstva obce, ceny obce a uznaniach obce,
    d) na budovách, kde sídli Obecný úrad,
    e) na označenie katastrálneho územia obce,
    f) v rokovacích miestnostiach orgánov obce,
    g) na preukazoch poslancov obce ako aj pracovníkov obce,
    h) na rovnošatách pracovníkov obecného hasičského zboru,
    i) na označenie vozidiel obce a obecného hasičského zboru.
    Subjekty používajúce erb zhora uvedeným spôsobom sú oslobodené od platenia poplatkov.
  5. Listiny s erbom obce sa používajú len vtedy, ak obsahujú nariadenia, uznesenie, alebo rozhodnutia orgánov obce, alebo ak osvedčujú dôležitú skutočnosť alebo oprávnenie.
    V bežnom korešpondenčnom styku sa zásadne erb obce nepoužíva.
    Listový papier s vyobrazeným erbom používa výlučne starosta.
  6. Za správne zaobchádzanie s erbom obce a za jeho ochranu zodpovedá tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá ho použila alebo používa.
    Každý je povinný strpieť výzvu na odstránenie neoprávnene alebo nesprávne použitého erbu.
  7. Obec Koš určila nariadením podrobnejšiu úpravu používania erbu obce ako aj výšku poplatkov a sankcie za neoprávnene alebo nesprávne používanie erbu.

Čl. 44
Vlajka obce Koš

  1. Vlajka obce Koš je zložená z farebných pruhov v tomto poradí bielo – modro šikmo štvrtená so žltým ondrejským krížom.
  2. Podrobné a záväzné vyobrazenie vlajky obce Koš tvorí prílohu tohto štatútu.
  3. Vlajku obce Koš používa starosta a obecné zastupiteľstvo pri slávnostných a oficiálnych príležitostiach obecného, prípadne štátneho charakteru, a to vyvesením na budovách, v ktorých sídlia, prípadne sieňach, kde sa koná slávnostné zhromaždenie. Výzvu na použitie vlajky vydáva starosta, ktorý zároveň určí spôsob a trvanie výzdoby.
  4. Vlajka obce sa môže používať aj vo verejných sprievodoch a pri príležitostnej vnútornej výzdobe miestností a siení, ktoré sú prístupné verejnosti.
  5. Ak sa pri výzdobe používa štátna vlajka SR a obecná zástava spoločne, sú umiestnené v rovnakej výške vedľa seba, pričom štátna vlajka je umiestnená z čelného pohľadu vľavo (§ 8 ods. 6 zákona č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch SR a ich používaní).
  6. Vlajka obce sa vztyčuje zásadne na vlajkový stožiar.
    Vlajka sa vztyčuje a sníma pomaly a dôstojne, pri snímaní sa nesmie dotýkať zeme.
    Vztyčovanie a snímanie vlajky obce uskutočňujú pracovníci obce.
  7. Pri používaní a vyvesovaní vlajky musia byť dodržiavané nasledovné pravidlá:
    a) vlajka sa nesmie použiť poškodená ani zašpinená a nesmie sa zväzovať do ružice,
    b) na vlajke nesmie byť žiaden text, vyobrazenie, obraz, znak alebo odznak, kytica, smútočný závoj a podobne.
  8. Za správne zaobchádzanie s vlajkou obce a za jej ochranu zodpovedá tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá ju použila alebo používa.
  9. Obec Koš určila všeobecne záväzným nariadením podrobnejšiu úpravu používania vlajky obce Koš.

Čl. 45
Pečať obce Koš

  1. Pečať obce Koš tvorí erb obce Koš s hrubopisom: OBEC KOŠ.
  2. Pečať obce sa používa pri slávnostných príležitostiach – udelenie štátneho občianstva, na pečatenie významných listín, dokumentov, uznesení obecného zastupiteľstva a nariadení obce.
  3. Pečať uschováva starosta obce.

DRUHÁ ČASŤ
OCENENIA UDEĽOVANÉ OBCOU

Čl. 46
Čestné občianstvo, ceny a odmeny

Obecné zastupiteľstvo môže udeliť tieto verejné uznania a pochvaly:
a) Čestné občianstvo obce Koš
– žijúcim
– in memoriam
b) Cena obce Koš
– žijúcim
– in memoriam
c) Cena starostu obce Koš
– žijúcim
– in memoriam
d) Odmeny

Čl. 47
Čestné občianstvo obce Koš

  1. Osobám, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj a zveľadenie obce, ochranu jeho záujmov a šírenie jeho dobrého mena vo svete alebo ktorí obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi, môže obecné zastupiteľstvo udeliť Čestné občianstvo obce Koš.
  2. O udelení čestného občianstva rozhoduje obecné zastupiteľstvo spravidla na návrh starostu 3/5 väčšinou všetkých poslancov.
  3. O udelení čestného občianstva sa vydáva listina, ktorú podpisuje starosta.
    Listinu možno vyhotoviť aj dvojjazyčne takým spôsobom, že druhé vyhotovenie je v jazyku pocteného.
  4. Slávnostné odovzdanie listiny poctenému sa vykoná spravidla na mimoriadnom zasadnutí obec. zastupiteľstva. Poctený občan sa pri tejto príležitosti alebo pri svojej prvej návšteve obce zapisuje do Pamätnej knihy obce Koš.

Čl. 48
Cena obce Koš

  1. Cena obce Koš sa udeľuje za :
    – vynikajúce tvorivé výkony a významné výsledky vedeckej, technickej, umeleckej, publicistickej a verejnoprospešnej činnosti
    – činnosť osôb, ktoré sú významným spôsobom pričinili o hospodársky a kultúrny rozvoj obce, jeho propagáciu doma i v zahraničí
    – činnosť osôb pri záchrane ľudských životov a majetku obce a jeho občanov.
  2. Návrhy na udelenie ceny môžu obecnému zastupiteľstvu predkladať poslanci, starosta, prípadne aj občania obce. Návrhy musia byť riadne odôvodnené.
  3. Cenu obce Koš tvorí plaketa s erbom obce a peňažitá odmena, výšku ktorej určí obecné zastupiteľstvo. Odmena sa vypláca v slovenských korunách.
    K cene obce sa vydáva potvrdenie (preukaz) o jeho pridelení, v ktorom je uvedené meno, adresa, rodné číslo laureáta, dátum udelenia, pečiatka obce a podpis starostu.
  4. Cena obce Koš sa udeľuje ročne po odsúhlasení v obec. zastupiteľstve a laureátom ju slávnostne odovzdáva starosta obce. Cena obce sa môže udeliť ročne najviac päťkrát.
  5. Cena obce Koš sa môže aj opätovne udeliť tým istým osobám, najneskôr však po uplynutí dvoch rokov.
  6. Výnimočne sa môže cena udeliť jednotlivcovi i po jeho smrti – in memoriam. V takom prípade sa ceny môžu odovzdať rodinným príslušníkom pocteného.

Čl. 49
Cena starostu obce Koš

  1. Cenu starostu obce udeľuje starosta obce – občanom obce za úspešnú a záslužnú činnosť v prospech obce.
  2. Cenu starostu obce Koš tvorí vecný dar v hodnote, ktorú každoročne schváli obecné zastupiteľstvo.
  3. Cena starostu sa môže udeliť ročne najviac 10-krát. Poctený občan sa zapisuje do pamätnej knihy obce Koš.
  4. O udelení cien v zmysle tohto štatútu sa bude viesť osobitná evidencia, ktorá bude obsahovať mená a hlavné údaje o ocenených, dátum udelenia cien, ako aj stručné zdôvodnenie ich udelenia.

Čl. 50
Odmeny

Obecné zastupiteľstvo spravidla na návrh starostu môže udeliť z obecných prostriedkov vecné dary a peňažné odmeny obyvateľom obce, prípadne iným osobám za významný podiel na rozvoji obce.

TRETIA ČASŤ
DOKUMENTOVANIE HISTÓRIE OBCE

Čl. 51
Kronika obce Koš

  1. Kronika obce Koš sa vedie v úradnom jazyku, ktorým je slovenský jazyk.
  2. Zápisy do kroniky sa vykonávajú v štvrťročných intervaloch a chronologicky dokumentujú fakty zo spoločenského a hospodárskeho života obce. Sú hodnoverným svedectvom o udalostiach v obci a o ľuďoch, ktorí sa pričinili o prospech žitia miestneho spoločenstva.
  3. Spracovaním zápisov do kroniky je poverený obecný kronikár, ktorého menuje a odvoláva starosta.
  4. Text jednotlivých štvrťročných zápisov do kroniky schvaľuje obecná rada po predbežnom prerokovaní a vyjadrení v kultúrnej komisii.

SIEDMA HLAVA
RIEŠENIE MIMORIADNYCH SITUÁCÍÍ V OBCI

Čl. 52
Pomoc obyvateľom pri mimoriadnych situáciách

  1. Obec je povinná poskytnúť obyvateľovi nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho núdzi spôsobenej živelnou pohromou, haváriou alebo inou podobnou udalosťou, najmä zabezpečiť mu prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc.
  2. Obec organizuje, riadi a vykonáva základné práce v čase nebezpečenstva povodne miestneho významu. V prípade nevyhnutnej potreby vyžaduje od fyzických a právnických osôb plnenie všeobecných povinností pri ochrane pred povodňami.
  3. Obec zabezpečuje evakuácie, dočasné ubytovanie a stravovanie evakuovaného obyvateľstva, podľa možností ochranu jeho majetku a vypracúva plány záchranných prác.
  4. Obec je povinná pomáhať pri likvidácii a odstraňovaní následkov živelnej pohromy a havárií prostredníctvom hasičského zboru v spolupráci s ďalšími právnickými a fyzickými osobami a organizáciami štátu.

Čl. 53
Pomoc obci pri mimoriadnych situáciách

  1. Starosta môže uložiť právnickej alebo fyzickej osobe povinnosť poskytnúť osobnú alebo vecnú pomoc pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
  2. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá poskytla osobnú alebo vecnú pomoc, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Toto právo môže uplatniť do 3 mesiacov odo dňa zistenia nákladov, najneskôr do 2 rokov od ich vzniku, inak toto právo zanikne.

ÔSMA HLAVA

Čl. 54
Spoločné a záverečné ustanovenia

  1. Štatút obce Koš je základnou internou právnou normou obce Koš.
    Všetky nariadenia obce, uznesenia obecných orgánov a iné predpisy obce musia byť v súlade s týmto štatútom.
  2. Zmeny a doplnky tohto štatútu schvaľuje obecné zastupiteľstvo 3/5 väčšinou prítomných poslancov.
  3. Štatút obce Koš bol schválený Obecným zastupiteľstvom v Koši viac ako 3/5-inovou väčšinou hlasov prítomných poslancov ( jednohlasne ) dňa 17. januára 2007. Účinnosť nadobúda dňom schválenia.
  4. Dňom účinnosti tohto Štatútu obce Koš sa ruší platnosť Štatútu obce Koš zo dňa 6. apríla 1995, platného od 6. apríla 1995.

 

 

Ing. Štefan Závadinka
starosta obce